Energia vetra je len jedna z foriem slnečnej energie, ktorá vzniká pri nerovnomernom ohrievaní zemského povrchu. Asi 1 až 2 % energie, ktorú Slnko vyžiari na Zem, sa mení na energiu vetra. Je to 50 až 100-krát viac ako energia, ktorú premenia všetky rastliny na Zemi na živú biomasu. Aj keď vietor ako primárny zdroj energie je zadarmo a je takmer všadeprítomný, ekonomicky výhodne ho možno využiť iba obmedzene v lokalitách s vhodnými poveternostnými charakteristikami.

V minulosti sa energia vetra premieňala priamo na mechanickú prácu, napríklad na čerpanie vody alebo mletie obilia. Dnes sú funkčné zariadenia tohto typu skôr už len raritou.

Podstatne väčší význam však nadobudlo využívanie energie vetra na výrobu elektriny. Tento spôsob využívania veternej energie má svoje výhody aj nevýhody. V porovnaní s klasickými elektrárňami je inštalácia veterných turbín jednoduchá a je možné ich v relatívne krátkej dobe postaviť a pripojiť do verejnej siete. Technicky jednoduchý spôsob priamej premeny energie vetra na elektrickú energiu je veľkou výhodou veternej energie na rozdiel napríklad od energie biomasy.

Rentabilita a efektivita veterných elektrární však veľmi závisí od poveternostných podmienok a členitosti terénu. Na rozdiel od solárnych článkov, ktoré nemajú žiadne pohyblivé časti, mechanické časti veterných turbín kladú veľké nároky na ich konštrukciu a kvalitu použitých materiálov. Preto je výstavba veternej elektrárne kapitálovo pomerne náročná.

Potenciál veternej energie na Slovensku sa odhaduje na úrovni asi 4 000 GWh ročne, čo sú asi 4 % celkovej spotreby elektriny v SR (t.j. asi 1 % celkovej spotreby energie v SR). U nás sa však na rozdiel od iných krajín EÚ – najmä Rakúska, Dánska alebo Nemecka - veterná energia zatiaľ takmer nevyužíva. Časť verejnosti im vytýka hlučnosť a najmä naprimeraný zásah do vzhľadu krajiny.